Výroba skla – sklárske impérium J. Schreiber & Neffen
Výroba skla – sklárske impérium J. Schreiber & Neffen
Výroba skla má na dnešnom území Slovenska dlhú tradíciu. Už koncom 13. storočia vznikali huty kopírujúce vtedajšiu módu zeleného skla. O pár rokov neskôr, v roku 1350, už fungovala v dnešných Sklených Tepliciach sklárska huta. V 17. a 18. storočí bolo v chode už množstvo manufaktúr na výrobu skla, takže sa do podnikania púšťala aj šľachta, napríklad gróf Forgáč založil jednu z najväčších sklární v Utekáči. Postupne sa však pridávali ďalšie a na činnosti v 19. storočí sa podieľali aj predstavitelia podnikateľov.
Rodinu Schreiber spájame s územím Slovenska, konkrétne so sklárňami v Lednických Rovniach a v Uhrovci. Vymotať sa z rodinných pomerov rodiny sa dodnes snažia mnohí bádatelia. Dnes vieme, že je reč o dvoch Jozefoch Schreiberoch. Josef Schreiber starší a Josef Schreiber mladší. Spolu založili podnik. Neboli otec so synom, ale strýko so synovcom. V roku 1857 kúpil Josef Schreiber st. sklársku hutu vo Veľkých Losinách na Morave a vznikla spoločnosť „J. Schreiber & Neffen“ Josefa Schreibera st., ďalšími majiteľmi boli Josef Schreiber ml. a jeho bratranec Max Göpfert st. (1838-1906). V roku 1860 vstúpil do spoločnosti ďalší bratranec Edward Göpfert st. (1836-1891). Obidvaja Göpfertovci boli nielen bratrancami J. Schreibera ml., ale aj príbuzní ďalšieho výrobcu skla.
O spoločnosti Schreiberovcov môžeme hovoriť v dnešnom zmysle ako o firme s obrovským imaním a medzinárodným úspechom. K spoločnosti patrili fabriky v Rapotíne, Světlé nad Sázavou, Uhrovci, Zomkoviciach, Fürstenbergu, Lužiciach u Hodonína a Dubňanoch. Hlavné sídlo bolo vo Viedni na Liechtensteinstrasse. Súčasťou sklárskych závodov boli aj uhoľné bane na výrobu energie (tavenie skla). Za zmienku stoja uhoľné bane v Dubňanoch, ako aj šachty v Novohradských horách.
V sklárňach bolo spolu 16 pecí, 3 pece boli vykurované drevom, 11 plynom z uhlia a 2 drevoplynom. Firma mala sklady vo Viedni, Prahe a Budapešti. Zastúpenia boli v Berlíne, Lipsku, Londýne, Paríži, Terste, Miláne, Varšave, Kyjeve, Odese, Alexandrii, Tbilisi a Melbourne. Firemný katalóg obsahoval 3 000 druhov tovaru v 15 000 veľkostiach. Najkvalitnejšie servisy sa vyrábali v Rapotíne, okrem brusu bolo sklo zdobené aj dekoráciami vyrytými do voskového náteru pomocou pantografových strojov a vyleptané kyselinou. Schreiber bol prvým výrobcom skla v Nemecku, ktorý získal tento patent.
V roku 1865 Josef Schreiber st. odišiel z firmy a v roku 1878 zomrel. Firma zamestnávala okolo 2 000 robotníkov a stovku úradníkov, presadzovali nové technológie, robili sa pokusy s takzvaným lisovaným sklom z formy. V roku 1890 kúpil Josef Schreiber ml. panstvo s kaštieľom v Lednických Rovniach (Lednicróna), najmä kvôli množstvu bukových lesov v okolí, čo bol predpoklad pre zahájenie sklárskej výroby. O dva roky neskôr už fungovala najväčšia a jedna z najmodernejších fabrík na sklo. Okrem pošty a notárskeho úradu nechal postaviť aj domy pre úradníkov, robotníkov, hostinec a ďalšie. V parku kaštieľa vzniklo neorenesančné mauzóleum. V roku 1897 sa firma stala akciovou spoločnosťou „Glashüttenwerke”.
Josef Schreiber ml. mal štyroch synov. Do histórie Lednických Rovní sa výraznejšie zapísal Eduard Schreiber vďaka filmu „Únos“ – prvého slovenského hraného filmu, ktorý natočil. Josef Schreiber ml. zomrel na chorobu žalúdka v roku 1902 a je pochovaný v mauzóleu v Lednických Rovniach. Po prvej svetovej vojne sa ríša Schreiberovcov rozpadla pod ťarchou straty trhov, ale sklárne v Rapotíne a Lednických Rovniach pracovali ďalej.
Spoločnosť po smrti Josefa Schreibera ml. prežila ako akciová. Časti podniku prešli do rúk ďalšieho zo Schreiberovcov, Vinzenza. Synovia Josefa Schreibera ml. boli vychovávaní v Lednických Rovniach, a preto mali k tomuto regiónu vzťah. Najmladší zo štyroch synov Moritz Schreiber (1842 – 1925) riadil od roku 1880 sklársku fabriku v Nemecku, vo Furtsenbergu, ktorú získal Josef Schreiber ml. ako svoju poslednú akvizíciu a ktorú pôvodne riadil jeho brat Moritz. Riaditeľom všetkých vtedajších schreiberovských spoločností bol ďalší člen rodiny, Eduard Göpfert, syn jedného zo zakladateľov.
V roku 1922 bola založená nová akciová spoločnosť Kuhn & Mikota, Glasvertriebsgesellschaft m.b.H., kde sa rodina Schreiberovcov podieľala 50 % kapitálu. Táto spoločnosť bola zlikvidovaná v roku 1953. Sklárne v Rapotíne a v Lednických Rovniach boli v roku 1941 prevedené do spoločnosti Stolze AG Wien ovládanej nemeckými nacistickými bankami. O rok neskôr sa sklárne v Lednických Rovniach osamostatnili, ale po skončení vojny sa dostali pod národnú správu. A to už je ďalšia história.
Rodina Schreiberovcov v Lednických Rovniach žila do roku 1945, kedy bol Eduard Schreiber odsunutý do Západného Nemecka, a tam v roku 1965 aj zomrel. Na Slovensku zostal žiť Otto Rupert Schreiber. Jeho syn Eugen pracoval ako učiteľ.
Sklo z fabriky Schreiber malo mimoriadnu kvalitu. Od roku 1893 sa rozbehla výroba lisovaného skla pod značkou Kaiser Crystal. Neskôr bola zavedená ručná výroba fúkaného skla – kalíškovina pod značkou Rona Crystal. Tieto produkty boli vyvážané do Anglicka a Ameriky, v roku 1867 získala firma striebornú medailu v Paríži, v roku 1872 zlatú v Moskve a v roku 1873 dostala vo Viedni mimoriadne ocenenie – čestný diplom a boli označovaní ako cisárska privátna skláreň.
Výrobky tejto firmy sa dodnes nachádzajú vo vitrínach múzeí, dokonca Európska únia podporila projekt katalogizácie jej produkcie.
Zdroje: www.lednickerovne.sk, www.rona.glass, www.schreiber-neffen.com