Greta Löw-Beer a Fritz Tugendhat

Tento raz sa spolu pozrieme k našim susedom do moravského Manchestru – Brna, ktoré sa spája s architektonickým skvostom – vilou Tugendhat. Moderná architektúra dala Brnu poklady, ktoré majú pôvod v textilnom podnikaní.

Rodina Löw-Beerovcov

Rodina Löw-Beerovcov pochádzala z juhomoravských Boskovíc, kde sa päť synov Salomona Löw-Beera, obchodníka s kožami, podalo na otca a začalo podnikať. Koncom 18. storočia je v dome č. 9 ako majiteľ zapísaný Judas Löw-Beer. Jeho vnuk Moses Löw-Beer (1794-1851) sa stal nájomcom pálenice v boskovickom gete a vďaka výrobe liehu a alkoholu získal potrebný kapitál na založenie továrne na spriadanie vlny vo Svitávke. Neskôr prikúpil mlyn aj s valchou a postavil byty pre asi stovku robotníkov, školu a umožnil starostlivosť o malé deti svojich robotníčok. Jeho syn Max Löw-Beer (1829-1887) zdedil podnikateľské gény a významne rozšíril otcov textilný podnik vo Svitávke, ďalej expandoval do Brna a do Pruska. V roku 1870 založil cukrovar v Záhorskej Vsi – Ungereidnen, dnes v Bratislave. Synovia Maxa, Rudolf, Alfred a Benno, sa stali spoločníkmi vo firme „Moses Löw-Beer“, ktorá bola jednou z najväčších v habsburskej monarchii. Okrem vlnárstva a cukrovarníctva sa firma zaoberala aj liehovarníctvom.

Alfred Löw-Beer (1872-1939) bol okrem iného aj viceprezidentom Woll-Industriellen-Verein Mährens v Brne. Architekt Jozef Nebehostený postavil v roku 1906 pre jeho rodinu vo Svitávke vilu, dnes je známa ako malá Löw-Beerova vila. Alfred kúpil v Brne v roku 1913 v Čiernych Polích ďalšiu vilu majiteľa Moritza Fuhrmanna. S manželkou Marianou, rodenou Wiedmann, sa oženil vo veku 29 rokov, mali tri deti – Maxa, Gretu a Hansa. Rodina bola zameraná aj na charitu, napríklad na Vianoce napriek tomu, že neboli kresťania, obdarúvali svojich zamestnancov darčekmi a ich deti chodili s nimi po rodinách. Väčšina rodiny utiekla v roku 1939 pred nacistickým terorom do Veľkej Británie, ale Alfréd ešte zostal v okupovanom Československu, aby zachránil čo najviac z rodinného majetku. Po prvom zatknutí ho prepustili a následne znova zatkli, aby ho zas v Brne prepustili. Chcel ujsť a na Veľkú noc 1939 zomrel na úteku za nejasných okolností. Jeho mŕtve telo bolo nájdené na železničnej trati pri Stříbre. Motív vraždy gestapom bol jasný: Alfred pred svojou smrťou znemožnil prístup ku svojim peniazom na účtoch. V súčasnosti žijú potomkovia tejto významnej židovskej podnikateľskej rodiny na mnohých miestach v Európe a USA.

Rodina Tugendhat

Rodina Tugendhat prišila do Brna zo sliezskeho Bielska, ktoré bolo mimoriadne chudobné a navyše tam platili veľké obmedzenia voči Židom. Hermann Tugendhat s podnikateľom Moritzom Meilerom založili v „moravskom Manchestri“ textilnú firmu. Bol členom Spolku pre výstavbu lacných bytov a podieľal sa na výstavbe bývania pre robotníkov na bývalom biskupskom pozemku na kopci Černé Pole, domy dodnes stoja v „spolkové čtvrti“.
Darilo sa mu. A to nielen podnikateľsky – s manželkou Máriou mal desať detí. Syn Emil sa uplatnil v továrni „Max Kohn“, továreň na jemné súkno a česaný tovar. Bol členom niekoľkých správnych rád a podnikateľských spolkov, činovníkom obchodnej a živnostenskej komory, patril k spoločenskej a politickej smotánke. Dcéry sa vydali opäť za textilných priemyselníkov a mužskí členovia rozmnožovali imanie v rodinných firmách. Medzi najvýznamnejších patril napríklad Brunno Tugendhat, zvaný Benno, ktorý mal so Siegmundom Feldhendlerom továreň na dnešnej Lidickej ulici v Brne. Po smrti spoločníka ovládol po ňom pomenovanú firmu a zapojil aj ďalších členov rodiny do riadenia továrne. Rodina postupne bohatla, pretože mala podiely aj v ďalších spoločnostiach. Benno, na rozdiel od iných príbuzných, počas druhej svetovej vojny neemigroval, čo ho stálo v roku 1942 život.

Nemenej výraznou brnianskou osobnosťou bol Emil Tugendhat, starší brat Benna. Postupne sa etabloval vo firme Max Kohn, ktorá vlastnila továreň na jemné súkno a česaný tovar. Celá rodina vrátane synov sa podieľala na vedení továrne. Patril medzi významné osobnosti kultúrneho, spoločenského a politického života v Brne. Keď v roku 1928 zomrel, písali o jeho smrti Lidové noviny. Pochovaný je na brnianskom židovskom cintoríne, jeho manželka Mária podľahla mučeniu v poľskej Treblinke.

Fritz Tugendhat si v mladosti prial študovať medicínu. Textilná výroba ho nezaujímala a nebol ani nadaným obchodníkom, aj tak sa stal spoločníkom vo firmách rodičov. V roku 1928 sa v Berlíne oženil s veľmi bohatou Gretou Löw-Beer. Fritz mal zásluhou dobrých kontaktov v Nemecku informácie o politickej situácii, ktorá nastala po nástupe Adolfa Hitlera k moci. V máji 1938 poslal svoju ženu s obidvomi synmi do Švajčiarska. Sám zostal v Brne, kde s guvernantkou Irene Kalkofenovou balil osobné veci a drobnejší nábytok. Brno opustil v lete 1938 a odišiel do Švajčiarska, v januári 1941 sa rozhodol s rodinou odísť do Venezuely, kde si v Caracase založil textilnú továreň, tá nebola však úspešná. Po vojne sa rodina túžila vrátiť do Európy, a tak sa v roku 1950 presťahovali do Švajčiarska, kde Fritz Tugendhat dňa 22. marca 1958 v St. Gallenu zomrel na rakovinu. Greta Tugendhat sa vrátila do Československa len raz, v roku 1969 a v roku 1970 zomrela na následky dopravnej nehody.

Rodina naspäť svoje podniky nedostala. Po druhej svetovej vojne, keď sa uchádzali, tí ktorí nezomreli v koncentračných táboroch, o československé občianstvo, aby si mohli zažiadať naspäť svoj majetok, boli na základe niektorých výpovedí prehlásených za Nemcov. Po rodinách zostali vily a ázijská zbierka Fritza Tugendhata skončila v múzeu v Štuttgarte.

Príbehmi najvplyvnejších rodinných firiem z histórie Slovenska vás sprevádza odborníčka a diplomovaná sprievodkyňa, Dagmar Gubová. www.karpatika.sk