Stollwerck - príbeh cukríkov proti kašľu - Generačná výmena v rodinných firmách

Stollwerck – príbeh cukríkov proti kašľu

Stollwerck – príbeh cukríkov proti kašľu

Stollwerck je príbeh firmy, ktorá dala meno cukríku „štolverke“ a mala jednu z najväčších výrobní v Prešporku. Príbeh sa začal, keď Franz Stollwerck, vyučený pekár a majster cukrár, v roku 1839 založil v Kolíne „Mürbeckerei“, teda pekáreň s cukrárenskými špecialitami ako čokoláda, marcipán, cukríky a ozdoby na stromček. S menom Stollwerck sa ale najmä spájal iný obchodný úspech – cukríky proti kašľu. Boli také úspešné, že sa lekárnici spojili a súdili sa o právo na výrobu cukríkov proti kašľu.

Stollwerck vybudoval sieť predajcov, podával inzeráty a vďaka jeho úspechu ho ľudia volali „Kamelle – Napoleon“, o dva roky neskôr sa dokonca stal „dvorný dodávateľ kniežaťa Fridricha Pruského“. Skúsil aj ďalší odbor – stal sa kaviarnikom. Avšak kaviareň „Café Royal“ nevyšla podľa predstáv a zbankrotovala. O pár rokov znova otvoril krásnu, veľkú kaviareň s 2 400 miestami na sedenie. Na Svetovej výstave v Paríži získal za cukríky proti kašľu ako jediný z územia dnešného Nemecka medailu za svoj výrobok.

V druhej polovici 19. storočia sa dostala vo výrobe do popredia čokoláda. Jeho piati synovia sa začali domáhať podielu na vedení firmy. A v roku 1868 premenoval firmu na „Franz Stollwerck a synovia“. Keď sa ale stretli generácie vo vedení, nastali rozpory, ktoré trvali až do smrti zakladateľa Franza Stollwercka. Prví traja synovia, Albert Nicolaus, Peter Joseph a Heinrich, ktorí začali podnikať s otcom, sa o tri roky odtrhli a pridali sa k nim dvaja najmladší synovia, Ludwig a Carl.

Krátko po smrti otca Franza (10. marca 1876) sa spojili všetky Stollwerckovské cukrovinkárske firmy pod nové meno „Kaiserlich-Königliche Hof-Chocoladen-Fabrik Gebr. Stollwerck“ (Cisársko-kráľovská dvorná čokoládová fabrika súrodencov Stollwerckovcov). Fabriky Stollwerckovcov vyrábali nielen tabuľkovú čokoládu a kávový prášok, ale aj ďalších 375 čokoládových výrobkov, 150 rôznych druhov čokolády, ovocné a bylinkové sladkosti, 80 druhov tort, vafle, marcipán atď. Veľkú továreň v Kolíne obyvatelia nazývali „Kamelle-Dom“.

Franz Stollwerck

Spoločnosť sa spoliehala na inovácie a rozširovanie výroby, za ktoré technicky bol zodpovedný Heinrich. Už v roku 1873 synovia Franza Stollwerka otvárali nové pracoviská vo Viedni, v Berlíne (1886), v Prešporku/Bratislave (1896), Londýne (1903), Stamforde/USA (1905) a v Brašove (1922). Tretí brat Ludwig získal od bratov Lumierovcov licenciu na premietanie pre celé Nemecko, založil nemeckú spoločnosť pre automaty DAG, ktoré ste mohli nájsť tiež v New Yorku. Ludwig a Heinrich získali aj v Rakúsku titul dvorného dodávateľa.

Rozvoj a rozširovanie podnikov prinútili Stollwerckovcov zmeniť formu podnikania, a tak sa v roku 1902 stali akciovou spoločnosťou. Na verejnú burzu však vstúpili až po 1. svetovej vojne, v roku 1922. V Kolíne v čase rozvoja vybudovali aj luxusnú nákupnú pasáž. V roku 1912 mal Stollwerck viac ako 5 600 zamestnancov a tvrdili, že sú „najväčšou spoločnosťou na výrobu čokolády, kakaa a cukroviniek na svete“.

Prvá svetová vojna Stollwerckovcom najprv priniesla zisky, čokoláda bola pre vojakom zdrojom energie, ale potom nasledovali straty, cukor bol len na prídel a tiež mali ťažkosti s dovozom kakaa. Briti totiž uvalili ekonomickú blokádu, čím Nemecko stratilo prístup na zahraničné trhy. Kakao sa nedalo doviesť na nemecké územie. V roku 1914 zatvorili pobočku Stollwerck v Amsterdame a Londýne. Pre nedostatok kakaa koncom roku 1916 zastavili výrobu všetkých čokoládových výrobkov okrem značky „Gold“. Americká pobočka bola skonfiškovaná a vydražená po vstupe USA do vojny. Odškodnenie bolo vyplatené až v roku 1928. Stollwerckovci sa strategicky vyhli bankrotu firmy. Od roku 1916 Stollwerck ponúkal externé zákazky vo svojich doplnkových prevádzkach, napr. továreň na plechové výrobky a plechovky. V spolupráci s berlínskym chemikom Dr. Michaelisom Stollwerck vyvinul nový produkt „Nurso“. V tomto produkte bola kakaová látka nahradená pripravenými sacharidmi s prídavkom vanilínu.

Obal čokolády Zlato

Ludwig Stollwerck našiel rôzne riešenia na dodávku kakaa – prepravil viac ako 40 vagónov kakaa z Talianska do Nemecka s falošnými papiermi. Napriek názorovým rozdielom medzi bratmi na túto „nákupnú politiku“ sa Ludwig Stollwerck po množiacich sa sťažnostiach rozhodol zapojiť špecialistov zabezpečujúcich bezproblémový priebeh do obchodu s potravinami a podarilo sa mu zabezpečiť minimálnu dodávku surového kakaa. Vojna sa v roku 1918 skončila pre Stollwerck obrovskými stratami, zahraničné podiely boli vyvlastnené, spoločnosť stratila takmer 70 % svojich aktív a trhy sa zrútili. V roku 1919 nariadil Ludwig Stollwerck všetkým oddeleniam, aby vypracovali návrhy na reorganizáciu, ktorá by zohľadnila zmenené všeobecné pomery po vojne.

Stollwerck si na návrh ríšskych úradov a domácich bánk zobral rozsiahle úvery v neutrálnych zahraničných krajinách na financovanie dodávok surovín. Nemecké banky na úvery poskytli záruky. Základné imanie tvorilo zabezpečenie úverov a očakávaný zisk. Po strate zahraničných akcií, ziskov a cenných papierov konfiškáciou sa splátky dlhov zahraničných bánk ešte zvýšili o stratu hodnoty. Po smrti Ludwiga Stollwercka v roku 1922, jeho brat Karl a aj potomkovia nemali záujem na napredovaní firmy, každý sledoval svoje záujmy. 

Karl sa musel deliť o zodpovednosť so správcom firmy Kimmichom, dosadeného bankou a zároveň si udržať proti bankám vlastné finančné zabezpečenie. Nakoniec koncom roka 1931 Kimmich prinútil všetkých členov rodiny opustiť rodinný podnik. Výnimkou boli Gustav Stollwerck, ktorý viedol pobočku v Bratislave, a Adalbert Stollwerck, ktorý vo firme pracoval len od roku 1930. Gustav bol nútený odísť v roku 1933, keď dosiahol vek 60 rokov a viedol rok trvajúci právny boj o dôchodok. Adalbert zostal vo firme s prestávkami až do svojej smrti (1960).

Fabrika v Bratislave

Ostatní rodinní príslušníci v krízovom roku 1931 boli zbavení podielov, ktoré si zložili ako zábezpeku na pôžičky. Správcovia firmy presadili zníženie kapitálu, stiahli debetné zostatky rodinných príslušníkov a po započítaní odkúpili zvyšné akcie za oveľa nižšiu cenu, ako bola ich hodnota. A tak sa skončila vláda rodiny nad čokoládovou výrobou v Európe.

V roku 1972 sa stal majiteľom Hans Imhoff, ktorému sa podarilo dočasne zvýšiť obrat, v 90. rokoch otvoril filiálky v Maďarsku a Rusku, v roku 1993 založil v Kolíne nad Rýnom múzeum čokolády. Firma stratila svoju pozíciu na trhu a v roku 2002 sa stala súčasťou koncernu Barry Callebaut, čo viedlo k uzavretiu pôvodnej kolínskej prevádzky. V roku 2011 sa stratil názov Stollwerck úplne.

Na mieste bývalých Stollwerckových závodoch na Riazanskej ulici v Bratislave dnes nájdeme čokoládovňu Figaro patriacu firme Mondelez.

Zdroje: www.geni.com, faust.ihk-koeln.de

Príbehmi najvplyvnejších rodinných firiem z histórie Slovenska vás sprevádza odborníčka a diplomovaná sprievodkyňa, Dagmar Gubová, www.karpatika.sk.