Cukor v hlavnej úlohe

Blížia sa Vianoce a čas pečenia. Okrem iných ingrediencií je všade potrebný najmä cukor – vanilkový, škoricový, práškový, krupicový, kryštálový…

História cukru je však relatívne mladá. Kedysi sa z cukrovej trstiny vytvoril roztok, ktorý sa sušil a vytvárali sa z neho cukrové homole. Ľudia ale stále sladili medom, ovocím a prípadne aj zeleninou, napr. mrkvou. V roku 1590 botanik Olivier de Serres zistil, že cukor je možné vyrobiť aj z cukrovej repy. A v roku 1747 Nemec A. S. Marggraff vylepšil postup výroby. Pestovanie cukrovej repy začalo byť zaujímavé začiatkom 19. storočia, kedy Briti zamedzili prístup k cukrovej trstine. A tým začal rozvoj cukrovarníctva. Česko bolo v tejto oblasti na špičke monarchie, v Uhorsku zasa Slovensko. Cukrovary vznikali tam, kde bola vhodná pôda pre pestovanie cukrovej repy a vlastníkmi veľakrát boli šľachtické rody. Cukrovarov bolo na Slovensku úctyhodných štrnásť.

Mnohé mestá boli sídlami cukrovarov. Ešte dnes je možné, napríklad v Trnave, vidieť staré budovy, ktoré k cukrovarom patrili. A s trnavským a topoľčianskym cukrovarom sa 70 rokov spájala rodina Stummerovcov, ktorá prišla z Brna.

V roku 1727 sa rodičom Stephanovi a Anne Stummerovcom narodil syn Karl Stephan. Vo svojom živote sa prepracoval medzi brniansku veľkoobchodnícku smotánku. Založil firmu Carl Stummer s koloniálnym tovarom a po predčasnej smrti v roku 1842 pokračovala v práci vo vedení firmy jeho vdova Crescenia Franziska so synmi, ktorí obohatili firmu o obchod so soľou. Crescenia sama pochádzala z pivovarníckej rodiny a mala vlohy pre obchod. Manželskému páru sa dospelosti dožilo päť detí – traja synovia a dve dcéry. Synovia sa neskôr spolupodieľali na vytvorení novej firmy K.k. privil. Leinen-, Spinn und Webefabrik – dodávali lodné plachty c.k. vojenskému námorníctvu.

Najstarším synom rodiny Stummerovcov bol Karl August Stummer. So svojimi bratmi Augustom a Alexandrom založili cukrovar v Oslavanoch pri Brne. V päťdesiatych rokoch 19. storočia získali oprávnenie na výrobu cukru z cukrovej repy a neskôr na výrobu liehu z cukrovej melasy. Založili aj ďalšie cukrovary – Hodonín, Doudleby, Topoľčany a Mező. Trnava prišla so svojím cukrovarom na rad v roku 1868, konzorcium bankárov obnovilo trnavský cukrovar. Už predtým sa na výrobe cukru podieľali bratia Vaymaryovci, ktorí zbankrotovali. Prvá kampaň konzorcia na výrobu cukru bola rok po založení a v roky 1876 prešiel cukrovar pod správu rodiny Stummer. Karl August zomrel roku 1874 vo Viedni bezdetný a jeho nástupcom sa stal brat August.

August Wilhelm Stummer bol prvým zástupcom rodiny, ktorý sa skutočne podieľal na riadení cukrovaru v Trnave. Po smrti brata a mamy sa stal oficiálnym partnerom firmy Carl Stummer a firmy Oslawane Zuckerfabrik. V Oslavanoch bol nájomcom veľkostatku, čo prinášalo so sebou výhody pestovania repy a jej spracovania. V roku 1887 bol jemu, jeho manželke a dcéram udelený titul uhorského baróna s predikátom „von Tovarnok“ – panstvo Tovarníky pri Topoľčanoch. Na panstve fungovalo hospodárstvo, pálenica, tehelňa, pivovar a najmä cukrovar (v rokoch 1870-1929). Stummerovci na svojom panstve v Tovarníkoch a v blízkych Topoľčanoch podporovali založenie školy, nemocnice a ďalšie charitatívne projekty. V osemdesiatych rokoch 19. storočia bol povýšený do rakúskeho a o niekoľko rokov do uhorského stavu slobodných pánov. Okrem toho bol členom správnej rady Credit Anstalt pre obchod vo Viedni a viceprezidentom a prezidentom Centrálneho spolku pre cukrovarnícky priemysel v Uhorsko-Rakúsku. Angažoval sa aj v politike – v roku 1861 sa stal členom Moravského zemského snemu za mestskú kúriu, obvod Krumlov, Ivančice, Mor. Budějovice. Zemský snem ho delegoval do Ríšskej rady. Oženil sa s Barbarou Melchiorovou, s ktorou mal dve dcéry. Faktom je, že rodina Stummerovcov bola jednoznačne svojimi stykmi rodinou podnikateľskej šľachty.

Stummerovci vybudovali v Trnave jeden z najmodernejších a najväčších cukrovarov monarchie. Ich snaha budovať prosperujúci cukrovar pokračovala aj v prvej polovici 20. storočia. V roku 1940 bola spustená prevádzka konzervárne. Konzervovanie ovocia a zeleniny dopĺňalo sezónnu výrobu cukru. Konzerváreň fungovala až do začiatku 90. rokov 20. storočia.

Posledný z bratov – Alexander Wilhem, mal veľmi podobnú kariéru ako August. Bol v správe niekoľkých podnikov, rovnako sa stal spolumajiteľom kaštieľa v Tovarníkoch a bol aj povýšený do šľachtického stavu. Zakúpil niekoľko veľkostatkov – Ludanice a neoklasicistický zámok v Horných Obdokovciach.

Od roku 1946 sa prestalo spájať trnavské cukrovarníctvo s rodinou Stummerovcov a stalo sa národným podnikom. Bol to dôsledok povojnového stavu, nakoľko sa rodina Stummerovcov hlásila k nemeckej národnosti. To je však už iná história…

Príbehmi najvplyvnejších rodinných firiem z histórie Slovenska vás sprevádza odborníčka a diplomovaná sprievodkyňa, Dagmar Gubová. www.karpatika.sk