Ako rodinná firma Thonet vytvorila ikonickú kaviarenskú stoličku

Keď si predstavujem, ako pijem kávu vo Viedni, vždy sa vidím sedieť na typickej kaviarenskej stoličke. A aj kaviarenská stolička má svoju históriu. Začala sa písať jednoduchým nápadom – ohýbaním dreva. V 19. storočí sa experimentovalo s kadečím a aj s drevom, a to vyrezávané začínalo byť nemoderné. Vtedajší zákazník hľadal niečo, čo by nebolo ťažkopádne, ale zároveň pekné a účelné. A lacnejšie.

Kaviarenská stolička je spojená s menom Michael Thonet. Narodil sa 2. júla 1796 v meste Boppard, v dnešnom Porýní – Westfálsku (vtedy súčasť Francúzska). Vyučil sa za stolára u svojho otca. Ohýbanie a varenie dreva v horúcej vode nebolo nič nové. Bežní kolári túto techniku poznali a v Anglicku sa používala pri stavbe lodí. Michael metódu vylepšil a s pomocou železných tyčí vytvoril trvalý stav. A tak stoličkami zachránil krachujúcu dielňu. Výhodou postupu bolo okrem akéhokoľvek tvaru dreva aj jeho využitie a rýchla výroba.

V roku 1841 na prezentácií nábytku na zámku Koblenz objavil nový nábytok knieža Metternich. Starému praktikovi sa nábytok páčil a odporučil Thonetovi, aby sa presídlil s rodinou do Viedne. Doslova mu povedal: „In Boppard werden Sie immer ein armer Mann bleiben. Kommen Sie nach Wien,“(V Bopparde budete vždy chudobný muž. Poďte do Viedne). Thonet sa aj s manželkou Annou Máriou o rok neskôr presťahovali do Viedne, kde mu pri založení továrne pomáhal práve Mettternich. Podpora kniežaťa znamenala v tom čase výborný marketingový ťah. Klienti boli zo všetkých vrstiev: prominenti, cisársky dvor, šľachtické rody… K stoličkám pribudli nové modely – kreslá, lavice a populárne vešiaky.

V roku 1851 na londýnskej výstave získal ocenenia a tiež aj o štyri roky v Paríži. So svojou manželkou mal trinásť detí, ale dospelosti sa dožili len piati synovia. Thonet na nich prepísal firmu a premenoval ju na Gebrüder Thonet. Jeho deti založili potom ďalšie fabriky, a to najprv na Morave – v Koryčanoch. Výhodou bolo veľké množstvo dreva a lacná pracovná sila. Thonet mal aj inú víziu: spokojný robotník pracuje lepšie a s chuťou. Staval domy pre robotníkov, vytvoril systém starostlivosti o zdravie a tvoril podporné fondy pre robotníkov, prípadne pre vdovy a ich deti.

V roku 1852 si nechal patentovať princíp vytvárania ohýbania a vytvoril model stoličky číslo 4. Jej pokračovateľom bola asi najznámejšia stolička číslo 14, navrhnutá a vytvorená v roku 1859 v Koryčanoch. Natoľko očarila, že získala o pár rokov neskôr cenu na svetovej výstave v Paríži. Do predajní sa dostávala rozložená, čím sa jej mohlo naraz doviezť viac kusov, čo znižovalo cenu. Do tridsiatych rokov dvadsiateho storočia sa jej predalo viac ako tridsať miliónov. Dodnes sa odhaduje jej predaj na viac ako osemdesiat miliónov kusov. Jej pokračovateľom v industriálnom dizajne je stolička číslo 214. Ďalšie fabriky otvorila firma Thonet v Bystřici pod Hostýnem, vo Vsetíne, Veľkých Uherciach, v Banskej Bystrici, Halenkove, v poľskom Ramsku, vo Frankenbergu.

Michaelovi Thonetovi cisár František Jozef udelil niekoľko vyznamenaní. Zakladateľ a vynálezca Michael Thonet zomrel ako 74-ročný v roku 1871. Z nástupcov – synov Michaela Thoneta, si spomenieme najmä jeho syna Augusta. V podnikaní bol činný aj jeho brat Michael Thonet mladší (1824–1902), Josef Thonet (1830–1887) a Jakob Thonet (1841–1929).

August prevzal vedenie rodinnej firmy. Rozhodol sa zaobstarať moderné strojové vybavenie. V roku 1861 inicioval výstavbu novej továrne v Bystrici pod Hostýnom namiesto jednoduchého rozšírenia existujúceho podniku, a od roku 1869 bol riaditeľom tejto továrne. V tom istom roku sa firma Gebrüder Thonet vzdala dobrovoľne patentu z roku 1856 „na výrobu kresiel a stolových nôh z ohýbaného dreva, ktorých ohýbanie nastáva pôsobením vodnej pary alebo vriacich kvapalín“. Stolička č. 4 bola v roku 1873 zaradená do „doplnkovej sekcie pre dejiny vynálezov” na medzinárodnej viedenskej výstave. V roku 1900 firma zamestnávala okolo 6 000 robotníkov, ktorí denne vyrábali cca 4 000 kusov nábytku. Spoločnosť Thonet AG (akciová spoločnosť) bola založená v roku 1918.

Po prvej svetovej vojne, kvôli zlým hospodárskym výsledkom a aj pod vplyvom konkurentov z Ameriky a Ruska, sa Thonet AG zlúčila so svojím najväčším konkurentom firmou Mundus (Kohn). Koncern sa premenoval na Thonet – Mundus a fungoval do roku 1940. Počas II. svetovej vojny bol koncern spravovaný ríšskym správcom. Továreň v Československu dodávala do Anglicka každý mesiac asi 20 000 stoličiek. Výroba nábytku z rúrkovej ocele sa začala v ďalšej z pobočiek, vo Frankenbergu v rokoch 1929/1930.

Po skončení vojny v roku 1945 sa medzinárodné impérium Thonet rozpadlo a zahraničné pobočky sa vydali vlastnou cestou. Výroba bola obnovená v najmenšej továrni vo Frankenbergu v Hesensku a úspešne funguje dodnes. Nachádza sa tam firemné múzeum. Ďalšie múzeum sa nachádza vo Friedbergu (Štajersko), kde mal „Thonet Viedeň“ v rokoch 1963 až 2006 výrobný závod.

Z ďalších pokračovateľov koncernu je podnik v Čechách. Vyhláškou ministerstva priemyslu zo 7. marca 1946 sa fabrika stala národným podnikom THONE, v roku 1953 premenovaným na TON, skratka názvu Továrne na Ohýbaný Nábytok. Po premene politickej situácie v roku 1989 bola organizačná štruktúra zmenená na štátny podnik a od roku 1994 TON figuruje už ako akciová spoločnosť.

Príbehmi najvplyvnejších rodinných firiem z histórie Slovenska vás sprevádza odborníčka a diplomovaná sprievodkyňa, Dagmar Gubová. www.karpatika.sk