Rodinná firma zo stredného Slovenska, pôsobiaca vyše tri desaťročia v rôznych oblastiach služieb – od obchodu až po správu nehnuteľností – prechádzala obdobím neistoty. Zakladateľ, stále aktívny vo vedení, čelil vážnym zdravotným problémom. Jeho deti, už dlhšie zapojené do chodu firmy, mali čoraz silnejší pocit, že takto to ďalej nepôjde.
V pozadí sa stupňovalo napätie medzi súrodencami – kompetencie a role neboli jasne rozdelené. Spoločnosť sa síce rozvíjala, no vo vnútri rodiny panoval zmätok a obavy. Deti síce pracovali, ale len v rámci pokynov otca. Nikto nemal celkový obraz o firme, nebola určená stratégia ani vízia, chýbali rozhodovacie právomoci. A nik nevedel, čo by sa dialo, keby sa otcovi niečo stalo.
Do kontaktu s Inštitútom Rodinného Biznisu sa dostali vďaka náhode, ktorá však prišla v správny čas – nástupca sa zapojil do súťaže, ktorú sme organizovali cez náš newsletter. Výhra mu priniesla možnosť konzultácie a on ju využil na maximum. Začali sme spolu otvorene hovoriť o tom, čo ich trápi a čo potrebujú. Výsledok? Komplexná a hlboká spolupráca, ktorá zmenila nielen fungovanie firmy, ale aj rodinné vzťahy.
Prvým krokom bolo pomenovanie problémov: nejasná organizačná štruktúra, chýbajúci stredný manažment, neexistujúce role či zodpovednosti. Riešením bol nový systém kompetencií a rozhodovacích právomocí. Nasledovala úprava majetkovej štruktúry a nastavenie jasného vzťahu medzi firmami a rodinou – kto čo riadi, kto za čo zodpovedá.
Otvorili sme tému rodinnej ústavy. Spoločne sme hovorili o očakávaniach, postojoch aj víziách členov rodiny. Vytvárali sme systém podpory a rozvoja ďalšej generácie. Zadefinovali sme funkcie a roly odchádzajúcej generácie, nastavili kritériá výkonnosti a odmeňovania rodinných príslušníkov.
V neposlednom rade sme zaviedli pravidelné rodinné rady – bezpečný priestor na dialóg, kde každý môže povedať, čo cíti a čo ho trápi.
Dnes už v tejto firme nik nepochybuje o tom, kto má akú úlohu. Súrodenci si prestali konkurovať a začali spolupracovať – pretože každý vie, za čo zodpovedá. Rozhovory s otcom – niekedy ťažké, no úprimné – odhalili jeho priania, vízie a predstavy o pokračovaní firmy. Deti už vedia, čo má pre neho zmysel a čo chce, aby si niesli ďalej.
Najväčším prínosom podľa ich vlastných slov neboli formálne zmeny. Bola to zmena spôsobu komunikácie.
„Nikdy sme sa nerozprávali takto. Prvýkrát sme sa počúvali a rozumeli si.“
Rodinné rady sa stali ich najväčšou devízou. Pretože bohatstvo sa neskrýva len vo firme, ale predovšetkým vo vzťahoch.
Možno je ten správny čas si spoločne sadnúť a začať sa rozprávať – inak. Bez obáv, bez hádok, s cieľom nájsť spoločnú reč.
Prvý rozhovor je nezáväzný a zadarmo. Tridsať minút o tom, kde ste a čo by mal byť váš prvý krok.